Obec s 850 obyvateľmi leží 2,5 km od Dunajskej Stredy v Podunajskej nížine v centrálnej časti Žitného ostrova na hlavnej ceste Bratislava-Komárno. Obec si do dnešných dní zachovala svoj poľnohospodársky charakter, ale blízkosť okresného mesta jej dáva možnosť rozvíjať sa ako prímestská oblasť.
Z DEJÍN OBCE
Dnešná obec Kútniky sa vyvinula zlúčením a osamostatnením sa menších okolitých dedín. R. 1940 boli zlúčené dediny Hegybeneé-te a Töböréte v jednu obec Hegyéte, r. 1948 premenovanú na Kútniky. Toho roku boli zlúčené aj dediny Csenkeszfa, Lidér-Tejed a Pódafa v spoločnú obec Póda-Tejed, r. 1948 premenovanú na Povoda. Obec Povoda bola r. 1960 pripojená ku Kútnikom, ku ktorej bola pričlenená aj dedina Blažov. R. 1990 obec Povoda sa osamostatnila a Kútniky tak získali dnešnú rozlohu.
Hegybeneéte: Obec Ety či Ethy sa spomína už r. 1240, ale je pravdepodobné, že existovala už v 12. stor. V jej chotári sa neskôr vyvinulo 7 dedín (Póda-, Csenkesz-, Hegy-, Töbör-, Balázs-, Enyed- a Beneéte), ale niektoré obce koncovku éte stratili (Balázsfa, Enyed). Obec pôvodne patrila tunajším zemanom de Ethe. R. 1250 sa obec spomína ešte ako Ethe, r. 1260 už ako Tewkeesethe a r. 1268 pod menom Quinque ville Ethey. Od r. 1410 sa samostatne vyvíjali obce Negyéth (Hegyéte) a Benoéthe. Zdá sa, že mali spoločné osudy so susednou obcou Töböréte. O majetkovo-hospodár-skych vzťahoch tunajších zemepánov sa dokumenty nezachovali. R. 1890 obec temer úplne vyhorela, na začiatku 20. stor. mala len 41 domov s 210 obyvateľmi. Do r. 1945 tu väčšieho zemepána nebolo, najviac pôdy vlastnil Michal Hegyi st. (80 k.j.). R. 1940 sa zlúčila s obcou Töböréte. Obec r. 1869 mala 205 obyvateľov, r. 1900 sa ich počet zvýšil nepatrne na 211 a r. 1930 tu žilo 217 občanov. Po zlúčení s Töböréte mala obec r. 1940 412 obyvateľov a r. 1948 sa ich počet zvýšil na 445. Po zlúčení s Blažovou a Povodou r. 1961 tu žilo 1628 obyvateľov.
Töböréte: Obec sa prvýkrát spomína r. 1260 ako Theberethe a vyvíjala sa ako zemianska dedina. Nie je isté, že sa jedná o tú istú obec či inú, lebo podľa ľudovej tradície mala právo meča. Ten sa zrejme týkal niektorého staršieho zemepána. Staré dejiny obce sú zahalené rúškom tajomstva. R. 1496 sa obec spomína ako Hozzywethe a. n. Thebe Rethe. V súpise z r. 1553 sa ako zemepáni spomínajú rodiny Zomorovcov a Kondéovcov. R. 1773 sa obec uvádza pod menom Tobor Ethne. Kondéovci tu boli zemepánmi do 19. stor., potom tu väčšieho zemepána nebolo. 
R. 1828 dedina spolu s obcami Hegyéte a Beneéte mala 29 domov s 209 obyvateľmi. Obce často sužovali povodne a epidémie nákazlivých chorôb 
(1767, 1831, 1849, 1866 a 1873). R. 1848 v čase maďarských národnooslobodzovacích bojov pochodoval Oguli-niho a Szliniho pluk pod vedením majora Reznického z Töböréte cez Dolný Bar do Veľkého Medera. Pluk tvorilo 1400 chorvátskych hraničiarov.
I. svetová vojna si z radov obyvateľstva vyžiadala 5 obetí. Obyvatelia aj za I. ČSR sa zaoberali poľnohospodárstvom. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. R. 1939 bolo v obci založené spotrebné družstvo HANZA. R. 1940 bola obec zlúčená s dedinou Hegybeneéte v obec so spoločným názvom Hegyéte. Počas II. svetovej vojny bol zranený len jeden občan. Do obce dorazili československé vojenské oddiely 14. 4. 1945. Boli ustanovení komisári obce a vojnoví previnilci odsúdení ľudovým súdom na stratu majetku, občianskych výhod a pod. Pohnutým časom nebol koniec, nastal čas deportácií. Do Čiech a do Maďarska v rámci výmeny obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom bolo vysídlených r. 1947 8 rodín a r. 1948 10 rodín, spolu 76 obyvateľov. Po r. 1950 sa situácia pomaly stabilizovala a nastal čas prudkého rozvoja obce. Tunajšie JRD bolo založené r. 1952, to sa r. 1962 zlúčilo s JRD Povoda a r. 1972 s JRD Blažov. Tento poľnohospodársky komplex hospodáril s vynikajúcimi výsledkami.
Obec bola elektrifikovaná r. 1956. Od r. 1964 sa stala centrom spojených obcí Töböréte (Kútniky). Zvyšovala sa intenzita individuálnej rodinnej výstavby, za krátku dobu vyrástlo množstvo nových rodinných domov a obec nápadne menila svoj vzhľad. V celej spojenej obci boli r. 1968 spevnené cesty a od r. 1973 upravované chodníky, vybudované verejné osvetlenie. R. 1971 bola rozšírená budova MNV o kultúrny dom, samotné MNV bolo rozšírené r. 1972. V cintoríne v Hegybeneéte bol r. 1971 dokončený dom smútku v podobe malej kaplnky. Miestne cintoríny boli r. 1974 oplotené. Postupne sa zlepšovala občianska vybavenosť Kútnikov o nové služby obyvateľstvu (kaderníctvo a holičstvo), pôsobila tu ľudová knižnicá. Od r. 1974 sa poriadal každoročne deň dôchodcov. V rokoch 1978-1980 bol v cintoríne v Tôbôréte postavený moderný dom smútku. Neskôr bolo rozšírené elektrické vedenie v obci. Aj po r. 1990 vývoj obce neustrnul. Kútniky sa nadälej rozvíjajú a opeknievajú. Tunajší vodovod bol vybudovaný v rokoch 1988-1993, r. 1996 bol rozšírený. Plynovod bol v obci vybudovaný v rokoch 1993-1995, v r. 1996-1997 bol rozšírený. R. 1993 bol novooplotený cintorín v Hegybeneéte a r. 1997 cintorín v Töböréte. R. 1993 bolo námestie v Hegybeneéte upravené na park. R. 1996 bol po oboch stranách hlavnej cesty I. 63 upravený chodník. R. 1993 bola opravená budova OÚ a kultúrny dom. Od toho roku pravidelne sa poriada deň dôchodcov, deň detí a Mikuláš. 1. 2. 1993 bol za starostu obce zvolený František Bokros. V obci pôsobí viacero súkromných podnikateľov: Montapress (montáž vodovodu, plynovodu a ústredného kúrenia - Ladislav Orosz, hostinec Petra Füssiho, hostinec Jozefa Csôlleho, hostinec Alojzie Juhosovej, obchod s potravinami Jozefa Vígha, obchod s potravinami Ildikó Makkiovej, výroba cestovín Anikó Horváthovej, je tu viacero menších remeselníkov (stolár, autoopravár, dovoz tovaru, súkromnohospodáriaci roľníci). Obec má smelé plány aj do budúcnosti, pri dobrom vedení OZ sa jej báť nemusí. R. 1869 žilo v obci 206 obyvateľov, do r. 1900 sa ich stav znížil na 166, ale r. 1930 sa ich počet zvýšil na 198.
Blažov: Obec sa prvýkrát spomína r. 1260 ako Balasethe. R. 1380 ju kráľ Ľudovít daroval synovi Mikuláša Pókatelekiho Jaku-bovi a jeho súrodencom. Obec sa vtedy spomína pod menom Barbalás. Zdá sa, že r. 1336 spomínaná obec Poukatelde čiže Pókaföld, ktorú kráľ Karol Róbert z majetku hradu Bratislava daroval majstrovi Tomášovi, kapitána hradov Csókakő a Gesztes. Tomáš bol predkom rodu Póka-telekiovcov. Pókatelek bol kolískou rodu Kondéovcov, ktorý je pravdepodobne totožný s rodom Pókatelekiovcov. Táto zaniknutá obec sa zrejme nachádzala v chotári Blažova. R. 1429 sa obec spomína ako Blasety. Novším zemepánom obce bola rodina Oros-zovcov, neskôr aj jej príbuzenstvo (Csúzy, Németh a iní). Oroszovi (z Blažova) bola stará žitnoostrovská zemianska rodina, ktorá Blažov dostala r. 1690 donáciu od kráľa Leopolda I. za zásluhy Štefana II. Orosza, ktorý r. 1661 v bitke proti Turkom pri Párkáni bol zranený. Údaje o staršom vlastníctve obce rodinou sú nepodložené. Oroszovci boli zemepánmi obce do začiatku 20. stor. Neskôr do r. 1945 tu mali najväčšie majetkové diely Jozef Popper (400 k.j.) a dr. Jozef Pruchberg (131 k.j.). Po r. 1945 mal Blažov podobné osudy ako Kútniky, len obce sa výmena obyvateľstva nedotkla.
Tunajšie JRD bolo založené na jeseň r. 1949, v tom roku bola obec elektrifikovaná. Po r. 1965 sa začala meniť tvár aj tejto bývalej samostatnej obce, vyrastali nové rodinné domy ako huby po daždi, r. 1974 bola postavená štvorbytovka pre zamestnancov JRD. V obci bola zriadená aj ľudová knižnica. R. 1975-1977 bol postavený klub mládeže, r. 1977 sa začalo so stavbou kultúrneho domu, ktorý bol r. 1993 prestavaný. V rokoch 1986-1988 bol v cintoríne postavený moderný dom smútku. V 80. rokoch bola postavená budova obchodu so zmiešaným tovarom. R. 1992 bol tunajší cintorín novooplotený. R. 1828 mal Blažov 16 domov a 116 obyvateľov, r. 1869 sa ich počet zvýšil na 156 a neustále mal progresívny trend. R. 1900 tu žilo 218 obyvateľov, r. 1930 276 občanov a do r. 1948 sa ich stav zvýšil na 298.
Enyed: Osada je doložená r. 1245, r. 1491 patrila miestnym zemanom, r. 1738 rodu Kondéovcov a Maholányiovcov. V polovici 19. stor. tu mal majer Michal Jankó. Od konca 19. stor. tu mali majetky Fuchsovci. Osada vždy patrila k Blažovu.
Kolónia: Osada vznikla v rámci pozemkovej reformy po parceli-zácii veľkostatkárskej pôdy Fuchsovcov východne od Blažova. Fuchsovci mali tu menší majer, ale ten po r. 1980 bol postupne búr raný. Kolónia bola založená r. 1927, keď sem postupne prichádzali kolonisti z Čiech, Moravy a severného Slovenska (Jozef Burianek, Imrich Heringh ml., Juraj Hronec, František Kovár, Ján Krátky, Ján Ofúkaný, Ján Ofúkaný ml., Ondrej Ofúkaný, František Sypták, Árpád Kostra, Jiři Holli, Petr Kováč, Karol Kopitz, Ján Olša, dediči Márie Stratévej a iní). Okolo r. 1935 tu bolo 12 kolonistických majetkov o rozlohe 239 ha. V 30. rokoch tu postupne vyrastali domy kolonistov a jubilejná škola. Tento stav trvá v podstate dodnes, len obyvatelia osady splynuli s pôvodným obyvateľstvom okolia.
PRÍRODA
Chotár obce leží v nadmorskej výške 112-115 m v Podunajskej nížine, v strede Žitného ostrova na jeho štvrtohornom jadre. Od-lesnený rovinný chotár tvoria štrky a piesky kolárovskej formácie s mocnými vrstvami riečnych dunajských uloženín, miestami s po-krovmi viatych pieskov. Chotár, ktorý odvodňuje kanál má rašeli-nisko využité na ťažebné účely.
